Odpor proti AI dátovým centrám nie je kultúrna vojna. Ide najmä o elektrinu
Technologické firmy vysvetľujú protesty proti dátovým centrám ako prejav širšej nespokojnosti. Reportáž z najväčšieho centra dátových centier na svete ukazuje, že ľuďom prekáža hlavne spotreba energie. Rovnaká otázka čaká aj Európu a Slovensko.
V USA silnie odpor proti výstavbe dátových centier pre AI. Technologické firmy ho opisujú ako kultúrnu vojnu: podľa šéfa globálnych vzťahov OpenAI Chrisa Lehanea sa dátové centrá stali symbolom obáv z drahoty, moci korporácií a straty kontroly nad budúcnosťou. Reportérka MIT Technology Review po návšteve takzvanej Data Center Alley vo Virgínii — najväčšieho zoskupenia dátových centier na svete — prichádza k inému záveru: ide najmä o elektrinu.
Čísla, ktoré vysvetľujú obavy
- Priemerné dátové centrum v tejto časti Virgínie má príkon 54 megawattov — viac ako medzinárodné letisko v Denveri.
- Najmenšie dátové centrá zaujímavé na trénovanie AI majú okolo 300 megawattov.
- Ideálne zariadenia podľa firiem mieria k 6 000 megawattom, čo je odhadovaná spotreba celého Chicaga.
Globálne čísla to potvrdzujú. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že spotreba elektriny dátových centier sa do roku 2030 zhruba zdvojnásobí na približne 950 terawatthodín, čo je okolo 3 % svetovej spotreby. Dátové centrá zamerané na AI by mali svoju spotrebu dokonca strojnásobiť.
Vlastné elektrárne pri dátových centrách
Nové obrie projekty v USA vznikajú na vidieku, kde sieť chýba, a tak si firmy stavajú vlastné plynové turbíny a dieselové generátory. Tie znečisťujú ovzdušie a o ich umiestnení miestni nerozhodujú tak, ako pri verejných elektrárňach. Podľa správ napríklad Anthropic súhlasil s nákupom plynových turbín za 3,4 miliardy dolárov.
Protesty už prinášajú zmeny: Virgínia zaviedla pravidlo, že dátové centrá musia v plnej výške zaplatiť nové prípojky k sieti, aby sa náklady nepreniesli na ostatných odberateľov.
Čo to znamená pre Európu a Slovensko
Rovnakú otázku rieši aj EÚ. Európska komisia v júni predstavila strategický plán pre dátové centrá a energetiku, v ktorom upozorňuje na dôsledky pre ceny elektriny, prístup k sieti pre ostatných odberateľov aj na tlak na vodné zdroje. Odvoláva sa pri tom na odhad IEA, že vo vyspelých ekonomikách budú dátové centrá do roku 2030 tvoriť viac ako pätinu nárastu dopytu po elektrine.
Slovensko podľa analýzy Rady slovenských exportérov prevádzkuje 13 dátových centier a medzi európske dátové veľmoci zatiaľ nepatrí. Má však výhodu, ktorú firmy hľadajú: nízkouhlíkovú elektrinu najmä z jadrových elektrární. Ak sa sem obrie AI dátové centrá začnú hlásiť, budú sa klásť tie isté otázky ako vo Virgínii — odkiaľ sa vezme elektrina, kto zaplatí posilnenie siete a čo z toho budú mať obce, v ktorých stoja.
Prečo je to dôležité
Spotreba energie je jedným z hlavných fyzických limitov AI boomu. Reportáž zároveň pripomína, že odpor má aj iné dôvody — obavy o pracovné miesta či rozšírené mýty o spotrebe vody, ktorú väčšina zariadení míňa menej, než si ľudia myslia. O úspechu AI tak nebudú rozhodovať len čipy a modely, ale aj elektrické siete a ochota miestnych ľudí nové stavby prijať.
Poznámka redakcie: Anthropic vyvíja model Claude, ktorý používame pri príprave textov Denníka AI. Článok sme 17. 11. doplnili o údaje IEA, plán Európskej komisie a slovenský kontext.
Zdroje
- The backlash about data centers might really just be about electricity — MIT Technology Review
- AI and data centre electricity use continue to surge, IEA finds — Enlit World (správa IEA)
- Oznámenie Komisie COM(2026) 501 o dátových centrách a energetike — Európska komisia
- Analýza: SR zaostáva v digitálnych zručnostiach aj v prepojení energetiky a dátového sektora — TASR
Tento článok bol pripravený s pomocou umelej inteligencie a pred zverejnením ho skontrolovala redakcia.