RSS

AI pomohla rozlúštiť zápisníky Kurta Gödela. Skrývajú stovky neznámych viet

Rodák z Brna a jeden z najväčších logikov histórie zanechal tisíc strán poznámok v zabudnutom skratkopise. Fínsky vedec ich s pomocou AI prečítal za pár dní namiesto rokov.

Práca, ktorá by ľuďom trvala desaťročia, sa skrátila na pár dní. Fínsky logik Jan von Plato z Helsinskej univerzity nechal AI model Claude spracovať 1 009 strán matematických zápisníkov Kurta Gödela a podľa britského denníka The Guardian v nich našiel stovky výsledkov, o ktorých sa doteraz nevedelo. Výsledky však musel overiť človek a počítač.

Prečo boli zápisníky takmer nečitateľné

Kurt Gödel (1906 – 1978) sa narodil v Brne a preslávil sa vetami o neúplnosti z roku 1931, ktoré ukázali hranice toho, čo sa dá v matematike dokázať. Neskôr publikoval len málo, no po smrti zanechal tisíce strán poznámok. Písal ich nemeckým skratkopisom Gabelsberger, ktorý dnes ovláda len hŕstka odborníkov.

Von Plato sa ho naučil a od roku 2017 skúma 16 Gödelových zošitov zo začiatku 40. rokov; jeho projekt GODELIANA financuje Európska výskumná rada z programu Horizont 2020. Ručná práca prináša výsledky, no pomaly: v roku 2023 vydal spolu s Mariou Hämeen-Anttilou knižne štyri Gödelove zošity Resultate Grundlagen z rokov 1940 – 1942 so 126 vetami. Pri čítaní zápisníkov postupoval tím zhruba stranou za týždeň.

Čo urobila AI a čo človek

V septembri von Plato odovzdal modelu svoje prepisy a vlastné knihy o Gödelovi. Claude za niekoľko dní pripravil viac ako 600-stranový výklad, ktorý vedec kontroloval strana po strane. Model z textu vybral 663 viet, ku ktorým mal Gödel dôkaz, náčrt alebo len nápad. Overenie zabezpečil program Coq (dnes premenovaný na Rocq), ktorý formálne kontroluje matematické dôkazy: približne 400 viet platilo tak, ako boli zapísané, asi 200 bolo treba spresniť a okolo 50 bolo nesprávnych. Gödel si napokon aj sám na okraje písal „falsch!“.

Najzaujímavejší je dôkaz nezávislosti axiómy výberu, výsledok, za ktorý Paul Cohen v roku 1966 dostal Fieldsovu medailu. Gödel tvrdil, že ho mal skôr. Podľa von Plata mu chýbal jediný krok: pomýlil sa v definícii, ktorú však o dva roky skôr používal správne.

Prečo je to dôležité

Gödelov prípad je dobrý vzor, ako AI používať vo výskume: model zvládne udržať v „pamäti“ tisíc strán naraz a navrhnúť súvislosti, no každé tvrdenie overuje odborník a formálny nástroj. Rovnaký postup sa ponúka aj pri iných ťažko čitateľných prameňoch, napríklad starých rukopisoch v archívoch. Otvorená ostáva otázka, na ktorú upozornil logik Joel David Hamkins z Univerzity Notre Dame: koľko z rekonštrukcie je Gödel a koľko AI, budú musieť posúdiť historici.

Poznámka redakcie: O objave zatiaľ informoval len The Guardian; údaje o projekte a predchádzajúcich edíciách sme overili v publikáciách tímu. Claude, ktorý v projekte pomáhal, je model firmy Anthropic. Ten istý model používame aj pri príprave textov Denníka AI.

Zdroje

Tento článok bol pripravený s pomocou umelej inteligencie a pred zverejnením ho skontrolovala redakcia.